PSTRUHY VŠEOBECNE
Pstruhy, či už potočné, alebo dúhové sú najvyhľadávanejšími športovými rybami na Slovensku.Určite sú najkrajšie a najušľachtilejšie ryby našich vôd.
V 19. stor. americký i európsky zoológovia rozlišovali mnoho druhov pstruha. V Európe napríklad Gunther popísal desať rôznych druhov pstruha, každého so samostatným vedeckým názvom. V Amerike bol odborníkmi popísaný a pomenovaný podobný počet pstruhov. Nemigrujúca forma vytvárala mnoho miestnych foriem líšiacich sa vzhľadom aj veľkosťou, napríklad Kamloops, Kern, Shasta. Na začiatku dvadsiateho storočia však začal prevažovať názor, že by sa na tieto druhy malo pozerať ako na taxonomickú jednotku bez ohľadu na menšie morfologické rozdiely. V laboratórnych podmienkach bolo dokázané, že všetky britské druhy pstruhov sa môžu navzájom krížiť a produkovať plodné potomstvo. To bol rozhodujúci argument k novému zaradeniu týchto pstruhov do jedného druhu Salmo trutta. Rovnaké výskumy v Amerike viedli k zatriedeniu všetkých amerických pstruhov do druhu Oncorhynchus mykiss
Vody na Slovensku sa z hľadiska osádky delia na Kaprové, a Lososové.
Pstruhy na Slovensku obývajú podhorské bystriny, riečky ale aj horné toky vačších riek, ako je Váh, Hornád, Orava, Hnilec, Poprad, Dunajec, podhorské nádrže a priehrady.
Limitujúcim faktorom v ich rozšírení je množstvo kyslíka vo vode a teplota vody. Pstruhy majú radšej rýchlejšie, chladnejšie, na kyslík bohaté a čisté rieky s množstvom turbulentných výrov, prítokov, a najmä s dostatkom prekážok. Pstruhy dúhové vyhľadávaj uskor pomalšiu vodu, a netiahnú hore prúdom ako pstruhy potočné. Práve naopak, pstruhy dúhové sú „lenivšie“a za potravou sa nechajú unášať s prúdom. Pstruhy na riekach žijú teritoriálne a ich lovisko obsahuje niekoľko stanovíšť na pomerne malej časti rieky. Na jazere si však potravu musia hľadať a tak putujú v húfoch pozdĺž brehov nádrže a nerovností na jej dne.
PSTRUHY VŠEOBECNE
Pstruhy, či už potočné, alebo dúhové sú najvyhľadávanejšími športovými rybami na Slovensku.Určite sú najkrajšie a najušľachtilejšie ryby našich vôd.
V 19. stor. americký i európsky zoológovia rozlišovali mnoho druhov pstruha. V Európe napríklad Gunther popísal desať rôznych druhov pstruha, každého so samostatným vedeckým názvom. V Amerike bol odborníkmi popísaný a pomenovaný podobný počet pstruhov. Nemigrujúca forma vytvárala mnoho miestnych foriem líšiacich sa vzhľadom aj veľkosťou, napríklad Kamloops, Kern, Shasta. Na začiatku dvadsiateho storočia však začal prevažovať názor, že by sa na tieto druhy malo pozerať ako na taxonomickú jednotku bez ohľadu na menšie morfologické rozdiely. V laboratórnych podmienkach bolo dokázané, že všetky britské druhy pstruhov sa môžu navzájom krížiť a produkovať plodné potomstvo. To bol rozhodujúci argument k novému zaradeniu týchto pstruhov do jedného druhu Salmo trutta. Rovnaké výskumy v Amerike viedli k zatriedeniu všetkých amerických pstruhov do druhu Oncorhynchus mykiss
Vody na Slovensku sa z hľadiska osádky delia na Kaprové, a Lososové.
Pstruhy na Slovensku obývajú podhorské bystriny, riečky ale aj horné toky vačších riek, ako je Váh, Hornád, Orava, Hnilec, Poprad, Dunajec, podhorské nádrže a priehrady.
Limitujúcim faktorom v ich rozšírení je množstvo kyslíka vo vode a teplota vody. Pstruhy majú radšej rýchlejšie, chladnejšie, na kyslík bohaté a čisté rieky s množstvom turbulentných výrov, prítokov, a najmä s dostatkom prekážok. Pstruhy dúhové vyhľadávaj uskor pomalšiu vodu, a netiahnú hore prúdom ako pstruhy potočné. Práve naopak, pstruhy dúhové sú „lenivšie“a za potravou sa nechajú unášať s prúdom. Pstruhy na riekach žijú teritoriálne a ich lovisko obsahuje niekoľko stanovíšť na pomerne malej časti rieky. Na jazere si však potravu musia hľadať a tak putujú v húfoch pozdĺž brehov nádrže a nerovností na jej dne.
